Prečo potrebujeme spiritualitu?

Autor: Martin Dojčár | 20.6.2016 o 8:42 | Karma článku: 2,76 | Prečítané:  359x

Nie som fundamentalista. Nezamieňam si prst ukazujúci na mesiac s mesiacom samotným (zen buddhistický kóan).    

Neverím, že môžem preliať more do fľaše (Augustín), uväzniť skutočnosť v slove a slovo čítať akoby znenazdajky zostúpilo zo vzduchoprázdna.

Nezakladám si na tom, že patrím k „vyvoleným“, ktorí „vedia“ a „môžu“. Naopak, mám radšej autenticitu pred strnulým pátosom póz, svetlo pred šerom, pôdu pod nohami pred letom vypožičaným balónom.

Možno preto, že sa desím schizofrénie – teatrálneho predstavenia v „sále dharmy“ za dňa a šedivého odlíčenia na noc.

Ale možno som len (trocha viac) úprimný.

Nie som „něcista“ (Tomáš Halík), čo verí, že „niečo tam hore“ je, ale neunúva sa príliš pohliadnuť tým „smerom“. Uspokojí sa azda s predtuchou – tušením čohosi väčšieho (semper maior) za hranicami všednosti. Lenže ja si nevystačím s krepovým papierom fráz, s obalom, ktorý predáva v supermarkete.

Viem totiž, že „there is something inside you“.

Hoci to nemôžem uchopiť, privlastniť si to ako vec – použiť, zabaviť sa a odhodiť, nemôžem to ani ignorovať, pretože sa neodbytne dožaduje mojej pozornosti. Zvlášť v časoch krízy, keď sa dômyselná stavba každodennosti rúca ako domček z karát – zem sa otriasa, dvíha sa víchrica a zúri búrka.

Nemôžem sa tváriť akoby nebolo – čosi, čo čaká na svoje odhalenie – za balastom póz a fráz – spiritualita ako bytostná dimenzia človeka, ako zložka osobnosti. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zdravotná sestra odišla do Švédska. Bola som preťažená, hovorí

Sestry by mali by zarábať aspoň tisíc eur v čistom, aby neodchádzali do zahraničia, hovorí zdravotná sestra LUCIA ZAVADANOVÁ.


Už ste čítali?